Podľa analýzy MMF zverejnenej v stredu sa zadlženosť v minulom roku
zvýšila o 28 percentuálnych bodov na 256 % globálneho hrubého domáceho
produktu (HDP). Celkový objem dlhu sa na konci vlaňajška dostal na 226
biliónov USD (200 biliónov eur).
Za o niečo viac než polovicou nárastu dlhu boli nové vládne pôžičky, keď
globálny verejný dlh vyskočil na rekordných 99 % HDP. Dlhy nefinančných
firiem (98 % HDP) a domácností (58 % HDP) takisto dosiahli nové maximá.
Predovšetkým finančná kríza z rokov 2008/2009 rovnako ako koronakríza
spôsobili prudký nárast verejných dlhov. Prudký nárast zaznamenali
predovšetkým rozvinuté ekonomiky, ktorých verejný dlh vyskočil z
približne 70 % HDP v roku 2007 na 124 % HDP v roku 2020. Súkromný dlh v
rovnakom období rástol výrazne pomalšie zo 164 % HDP na 178 % HDP.
Experti MMF však považujú prudký nárast verejných dlhov v minulom roku za opodstatnený. Vlády podľa nich "ochránili ľudské životy, udržali pracovné miesta a zabránili vlne firemných krachov".
Zároveň však tiež varovali pred nebezpečenstvami vysokej zadlženosti.
Keď centrálne banky začnú v boji s trvale vysokou infláciou zvyšovať
úrokové sadzby, spôsobí to nárast nákladov na obsluhu dlhu a obmedzí
fiškálny manévrovací priestor vlád.
(1 EUR = 1,1262 USD)